Zažihové motory

 

 Čistič vzduchu má za úlohu čistiť nasávaný vzduch a tlmiť hluky motora, ktoré vznikajú jeho prúdením pri nasávaní.

Úlohy čističa vzduchu

Prach s nasávaného vzduchu možno oddeliť:

  • hustým sitkom z kovu alebo plastu
  • papierovým alebo plsteným filtrom
  • olejovým filtrom
  • odstredivou silou

Druhy čističov vzduchu:

  1. suchý čistič
  2. vlhký čistič
  3. vzduchový čistič s olejovou náplňou
  4. odstredivý čistič

Karburátor – systém pre vonkajšiu tvorbu zmesi u zážihových motorov

Druhy karburátorov

Podľa smeru prúdenia vzduchu:

  1. spádový
  2. horizontálny
  3. vertikálny

 

Podľa funkcie zmiešavacích komôr:

  1. jednoduché karburátory
  2. viacstupňové (postupné)
  3. dvojité – viacstupňové
  4. zdvojené
  5. rovnotlaké karburátory
  6. šupátkové karburátory

Zloženie jednoduchého karburátora:

  1. plavák s ihlovým ventilom
  2. spúšťacie (obohacovacie) zariadenie
  3. systém chodu na prázdno s prechodovým zariadením
  4. systém hlavných trisiek
  5. akceleračná pumpička
  6. obohacovač, ochudobňovač
  7. prídavné zariadenie

Úlohou výfukovej sústavy je:

  1. tlmiť hluk tak aby nebola prekročená určitá hladina hluku
  2. odvádzať výfukové plyny tak aby nemohlo dôjsť k ich unikaniu do priestoru kabíny
  3. redukovať škodliviny vo výfukových plynoch katalyzátorom
  4. prúd výfukových plynov obmedzovať iba na toľko aby nedošlo k zníženiu výkonu motora

Katalyzátor úprava výfukových plynov sa vykonáva preto aby sa v nich obsiahnuté škodliviny, vznikajúce pri spaľovaní paliva, celkom alebo čiastočne premenili na neškodné, prípadne menej škodlivé látky

Konštrukcia katalyzátora:

  1. kovová alebo keramická vložka
  2. medzivrstva (len u keramického katalyzátora)
  3. katalyticky aktívna vrstva

Činnosť katalyzátora:

  1. NOX sa redukuje na dusík (uvoľňuje sa kyslík)
  2. CO oxiduje na CO2 (spotrebúva sa kyslík)
  3. zlúčeniny HC oxidujú na CO2 a H2O (spotrebúva sa kyslík)

Reflexný tlmič – pri tlmení hluku reflexiou sa zvukovým vlnám kladú do cesty prekážky. Zvukové vlny sa odrážajú a otáčajú späť. Tlmí hluky stredných a nižších frekvencií.

Absorpčný tlmič – pri tlmení hluku absorpciou dopadajú zvukové vlny do mäkkého pórovitého materiálu. Energia hluku je prakticky znížená pretože sa trením premenila na teplo.

λ-sonda – skladá sa z keramického telesa, ktoré neprepúšťa plyn. Zvnútra a zvonku je toto teleso potiahnuté tenkou mikroporéznou vrstvou platiny. Keramické teleso je chránené kovovým krytom s niekoľkými zárezmi. Aby sonda čo najrýchlejšie pracovala môže mať vyhrievacie teleso. Povrch sondy obtekajú výfukové plyny. Platinová vrstva je spojená s púzdrom sondy a tvorí mínus (-) pól. Vnútorná plocha sondy je spojená s vonkajším atmosférickým vzduchom. Cez platinovú vrstvu je spojená s kladným pólom (+). Z hľadiska elektrotechniky sa sonda chová ako kondenzátor.

Podmienky λ regulácie:

  • teplota sondy musí byť vyššia ako 300°C
  • teplota motora musí byť vyššia ako 40°C

Činnosť sondy:

  • keramický materiál sondy začína byť pri teplote 300°C vodivý pre kyslíkové ionty. Pri rôznych podieloch kyslíka na strane vzduchu a výfukových plynov vzniká elektrické napätie medzi 100 mV (chudobná zmes) a 800 mV (bohatá zmes). Sonda je v podstate snímačom voľného kyslíka vo výfukových plynoch ale rozozná či je zmes chudobná alebo bohatá. Teplota sondy nesmie prekročiť 850°C. Sonda ako snímač dáva povel vstrekovaciemu zariadeniu cez riadiacu jednotku na pridanie alebo ubratie paliva.     

 

 činnosť tohto motora počas dvoch otáčok kľukového hriadeľa

1.doba – sanie – piest sa pohybuje z horného úvratu (HÚ) do dolného úvratu (DÚ). Vyvolá podtlak -0,01 - -0,03 MPa. Vzduch je nasávaný do valca. Zápalná zmes sa tvorí v sacom kanály alebo priamo vo valci. Sací ventil otvára až 45° pred HÚ a zatvára 30-90° za DÚ.

2.doba – kompresia – piest sa pohybuje z DÚ do HÚ. Zmes paliva a vzduchu sa stlačí na 1/7-1/12 pôvodného objemu. Zápalná zmes alebo vzduch sa pri tom zahreje na 400-500°C. Kompresia sa zvýši na 1,8 MPa. Ohriatie podporuje odparovanie paliva a vytváranie homogénnej zmesi zo vzduchom. Sací a výfukový ventil je zavretý.

Pozn. zmes sa má pripraviť tak aby v 3.dobe – expanzií mohlo prebehnúť zapálenie zmesi a rýchle a úplné zhorenie.

3.doba – expanzia – iskra zapáli zmes. Zapálenie zmesi trvá asi 0,001s. Rýchlosť spaľovania je asi 20m/s. Iskra musí preskočiť o 0-40° pred HÚ – závisí to od otáčok. Nárast spaľovacieho tlaku je 3-6 MPa. Dosahuje sa 4-10° za HÚ. Horiace plyny dosahujú teplotu až 2500°C. Piest je tlačený z HÚ do DÚ; dochádza k premene tepelnej energie na mechanickú prácu.

4.doba – výfuk – výfukový ventil otvára 40-90° pred DÚ. Tým sa zlepšuje odvod výfukových plynov z valca. Zbytkový tlak 0,3-0,5 MPa tlačí výfukové plyny z valca. Výfukové plyny prúdia z valca až rýchlosťou zvuku. Zostávajúce výfukové plyny sú vytlačené z valca pri pohybe piesta smerom k HÚ s pretlakom 0,02 MPa. Výfukový ventil zatvára až za HÚ aj keď je sací ventil už otvorený. Uhol súčasného otvorenia sacieho a výfukového ventilu sa nazýva prekrytie rozvodu. Podporuje vyplachovanie valcov a vnútorné chladenie čiže zlepšuje plnenie.

 

 úlohy piesta motora

 Piest musí plniť tieto úlohy:

  1. utesniť premenlivý pracovný priestor vo valci
  2. premeniť tlak plynov vznikajúcich pri expanzií a preniesť ho ako silu pôsobiacu na kľukový hriadeľ
  3. teplo odovzdané plynmi odviesť na stenu valca
  4. riadenie výmeny obsahu valcov u dvojdobých motorov

 

 hlavné časti piesta

Na pieste rozlišujeme:

  1. dno – je buď ploché alebo mierne vypuklé smerom von (konvexné), prípadne do vnútra (konkávne). Vytvorením spaľovacieho priestoru na dne piesta sa rozdelí kompresný priestor čiastočne do dna piestu. Tvar dna ovplyvňuje tvar kompresného priestoru a usporiadanie ventilov.
  2. prechod medzi dnom a drážkou prvého piestneho krúžku – má za úlohu chrániť prvý piestny krúžok pred prehrievaním
  3. zaoblenie v oblasti piestnych krúžkov vo vnútri piesta spevňuje piest a zlepšuje odvod tepla
  4. plášť piesta – slúži na vedenie piesta. Prenáša bočné sily na stenu valca.
  5. náliatky pre piestny čap – prenášajú silu pôsobiacu na dno piesta na piestny čap. Otvor pre piestny čap sa umiestňuje excentricky.
  6. oblasť piestnych krúžkov – slúži na utesnenie spaľovacieho priestoru a stieranie oleja zo stien valcov

Druhy piestov:

  1. jednodielne – vyrábajú sa ako odlievané alebo kované zo zliatiny AlSi
  2. termoregulačné (bimetal) – má zaliatu do hliníka oceľovú vložku. Zabraňuje nadmernému rozťahovaniu piesta.
  3. skladaný piest – používa sa u vysokotepelne namáhaných a preplňovaných vznetových motorov

 

požiadavky kladené na piest

Požiadavky kladené na piest:

  1. hrúbka piesta – prenáša spaľovací tlak až 6 MPa a sily okolo 30 kN. Prenášaný bočný tlak býva 0,8 MPa. Oká pre piestny čap sú zaťažené asi 60 MPa.
  2. bočná sila – piest je bočnou silou vyvodenou od kľukového mechanizmu pritláčaný na stenu valca. To spôsobuje v úvraťiach nakláňanie piesta a tým aj hluk. Môžeme ho znížiť menšou vôľou medzi piestom a valcom, väčšou dĺžkou plášťa a vyosením piestneho čapu.
  3. vyosenie – býva v rozsahu 0,5-1,5 mm posunutím na stranu zaťaženú tlakom
  1. trecia sila – plášť piesta, drážky a oká piestneho čapu sú namáhané trením. Zníženie trenia možno dosiahnuť voľbou materiálu, presným opracovaním a dostatočným mastením
  2. teplo – pri spaľovaní sa dosahujú teploty 2500°C. Dno je namáhané teplotou 250-350°C ale plášť už len 150°C
  3. vôľa za tepla a za studena – vôľa za tepla sa nedá zmerať. Musí byť aspoň taká aby sa na valci vytvoril súvislý olejový film. Vôle za studena sú na rôznych miestach piesta nerovnako veľké. Najmenšia vôľa je na konci plášťa (0,08 mm), najväčšia na dne (0,24 mm). 

 

piestové krúžky do štandardného osobného automobilu

 Piesty súčasných motorov majú dva druhy krúžkov:

  1. tesniace
  2. stieracie

Tesniace krúžky zaisťujú:

  • utesnenie piesta vo valci
  • odvod tepla z piesta na valec

Stieracie krúžky zaisťujú:

  • stieranie prebytočného oleja zo stien valca
  • odvádzanie zotretého oleja do olejovej vane

Ak má piest štyri drážky pre krúžky použijeme dva tesniace, jeden polotesniaci a jeden stierací (R, TR, N a O).

Ak má piest tri drážky použijeme jeden tesniaci, jeden polotesniaci a jeden stierací (R, N, a SF).

 

 možné poruchy piestov

 K poškodeniu piestov môže dôjsť nevhodnou manipuláciou pri montáži do motora.

Ďalšie poškodenie piestov môžu spôsobiť nasledujúce príčiny:

  • samozápaly – pri použití paliva s príliš nízkym oktánovým číslom alebo zapaľovacích sviečok s nevhodnou tepelnou hodnotou
  • detonačné spaľovanie – v dôsledku nevhodného paliva, vysokého kompresného pomeru, predčasný bod zážihu, chudobná zmes a prehriatie motora
  • nedostatočné mastenie
  • prehriatie spôsobené nedostatočným chladením, neskorým zážihom alebo nadmerným množstvom paliva

Poruchy piestov sú v zásade dve:

  1. zadretie piesta – vyskytuje sa najčastejšie na plášti prerušením mastiacej vrstvy. Plášť je zadretý po celom obvode, oblasť krúžkov je poškodená.
  2. prepálenie dna piesta – časť materiálu sa natavila, väčšia časť lievika sa prelomila smerom dolu. Plášť a oblasť krúžkov sú väčšinou nepoškodené.        

 

členenie podnikov podľa veľkosti, predmetu činnosti a organizačno-právnej formy

 - podľa veľkosti:       mikropodnik do10

                                   Malý podník  do 50

                                   Stredný podnik do 250

                                   Veľký podnik viac

 

Podľa predmetu činnosti:      1. výrobné podniky /priemyselné, stavebné.../

                                               2. obchodné podniky /veľkoobchod, maloobchod, vnútorný obchod, zahraničný obchod, s potravinarským tovarom, s nepotravinárs. tovarom..../

                                               3. podniky služieb /vecné, osobné, obchodné, finančné.../

                                               4. dopravné podniky /železničná doprava,cestná, letecká, lodná/

                                               5. atd.

 

- podľa organizačno-právnej formy   živnosti

                                                           Obchodné spoločnosti /verej.obch.spol., komanditná spol., s.r.o., a.s./

                                                           Družstvá

                                                           Štátne podniky

                                                           Ostatné podniky

znaky:

a/ právna samostatnosť /právna subjektivita/ - právo samost. A svojim menom vstupovať do zmluvných vzťahov s inými organizáciami aj obyvateľstvom, právnu subjektivitu získava zápisom do obchod. Registra alebo získanim živnosten. oprávnenia

 

b/ ekonomická samostatnosť –podnik má svoj majetok. S kt. hospodári a podniká.Stát do činnosti podniku nezasahuje. Určuje len pravidla podnikania, spôsob vedenia úctovnictva. Danové povinnosti